Albergue Municipal Villafranca del Bierzo sme opustili krátko po prebudení. Došli sme ale len k prvej väčšej skalke, zložili batohy a venovali ešte dobrú pol hodinku drobným raňajkám. Ráno sme sa vždy rozbiehali pomalšie. Po ôsmej sme už ale opäť mali batohy na ramenách a kráčali smerom do Compostely. Čakal nás prechod pohorím Caurel.
Po štyroch kilometroch a necelej hodinke kráčania sme o deviatej dorazili na okraj drobného mestečka Pereje. Pokračovalo sa ale bez zastávky.
Ešte pred poludním sme došli do Trabadelo. Mestečko s menej ako 550 obyvateľmi nás vítalo sochou svätého Jakuba, pútnika. |
Nasledovali tri drobné mestečka v rozmedzí menej ako jeden kilometer. La Portela de Valcarce, Ambasmestas a Vega de Valcarce.
Len drobná prestávka, vysypať kamienky z topánok a narovnať ponožky, doplniť vodu a pokračovať v ceste smerom na O'Cebreiro, niekde uprostred kopcov, cez ktoré sme sa museli dostať a niekde na hranici medzi regiónom León, ktorým sme práve prechádzali a Galícou. Podľa nášho sprievodcu záver "dnešnej" etapy. Celkovo teda 28 kilometrov.
Blížilo sa poludnie, stúpanie neprestávalo, nad hlavami sa ťahala diaľnicaa my sme práve putovali krajinou plnou zaujímavých protikladov...
V čase poludnia bolo základnou úlohou dostať sa niekam, vlastne kdekoľvek, kde by nás aj napriek tradičnej španielskej sieste dokázali ešte privítať s otvoreným, hoci aj úplne drobným obchodom.
Nakoniec sme obedňajšiu prestávku úspešne absolvovali v treťom, poslednom zo série spomínaných mestečiek, |
Pred nami sa postupne začali otvárať stále mohutnejšie a výraznejšie hory. S istotou sme sa blížili k hranici medzi Castilla y León a Galíciou. A cesta viedla stále vyššie a vyššie...
V blízkosti osady Las Herrerias sa stúpanie síce mierne priostrilo, ostávalo ale už len nejakých 7 kilometrov. Nálada teda celkovo vpohode...
Okolo pol štvrtej sme došli do malej osady La Faba. Chvíľku sme posedeli pri miestnej studni, opäť dopĺnili zásoby vody, chvíľku nazbierali silu na posledný úsek stúpania a čoskoro opäť pokračovali za naším cieľom.
Z nadmorskej výšky cca 700 metrov sme postupne vystúpali až k 1350 metrom a tona celkovej dĺžke takmer 6.5 kilometra. Pohľad na hory, výhľad okolo, ale aj zaujímavá architektúra Galície pred nami, to všetko za ten výstup jednoznačne stálo.
Takmer na vrchole nás okrem obrovského miesta na odpočinok upútala aj mapa, ktorá znázorňovala rôzné cesty pútnikov do compostely. A aj zo Slovenska sme tam niektoré našli... Až neskôr sme dodatočne zistili, že ciest do Compostely existuje vpodstate presne toľko, koľko je miest, kostolov, knižníc, škôl, nemocních, alebo čohokoľvek iného, čo vo svojom názve nesie meno sv. Jakuba apoštola.
V Levoči je hlavný kostol na námestí zasvätený práve sv. Jakubovi, takže jedná z mnohých ciest do Santiago de Compostala vedie aj priamo z Levoče.
A tou sme práve išli my traja...
Konečne na námestí v O´Cebreiro (cca 1350 m.n.m.).
A takto nejak to vyzeralo okolo...
Pomalým tempom sme si postupne prešli všetko zaujímavé na námestí, mimo námestie sa nám ale akosi nechcelo. Predsa len, od rána sme mali prejdených už takmer 30 kilometrov a nejaké drobné nás ešte stále čakali.
Jeden pohľad z vonku...
... druhý rýchlo z vnútra...
... a ešte raz, pohľad z vonku...
... a opäť ešte raz z vnútra. Potom chvíľu ešte poobzerať nejaké suveníry, ktoré ponúkali najrôznejšie obchodíky a potulní predavači všade okolo a boli sme pripravení vydať sa na cestu, na druhú stranu úpätia toho istého pohoria. |
Aj mierne klesanie nabralo postupne na intenzite...
... a bolo jasne, že takýmto tempom budeme na druhej strane kopca určite čoskoro.
Nečakane nás to ale zabrzdilo v Liñares krátko pred pol šiestou - príjemná kamenná hospoda, útulné posedenie v tieni a riadne vychladená Estrella - no kto by odmietol? :)
Z O´Cebreiro sme teda zatiaľ prešli takmer 8 kilometrov, ale končiť sme ešte stále nemali chuť. Po jednom pivku a krátkom oddychu sme opäť poračovali.
Ďalšie 3 kilometre a necelú hodinku neskôr sme boli V Hospital da Condesa. Drobné mestečko bez akéhokoľvek voľného albergue, takže sme len využili prítomnosť "kúpelne" hneď vedľa cesty, nabrali vodu aj na polievku a začali sme postupne hľadať ideálne miesto na rozloženie stanov.
Nakoniec to nebolo len tak hneď, podarilo sa nám dojsť až do Padornelo, teda asi ďalšie 3 kilometre. Na hodinkách už bolo po siedmej večer, miesto na stanovanie žiadnea tak sme stále postupne zľavovali z nárokov, ktoré sme si stanovili na ideálne miesto k stanovaniu, až sme konečne jedno také naozaj našli...
Síce to bolo presne pod stĺpom elektrického vedenia, ale takúto podmienku sme si zabudli zaradiť do zoznamu požiadaviek pre prípad voľby vhodného miesta na stanovanie, takže lokalita prešla bez pripomienok a mohlo sa začať so stavaním stanov.
To už bolo takmer osem hodín, najvyšší čas pripraviť niečo ešte dobré kalorické na večeru a konečne zaľahnúť do spacákov.
Teplá polievka, horúca čokoláda a Tatranský čaj... To na večer celkom stačilo. Nakoniec ale aj tak z večera bol večer ešte dlhší a naše čelovky definitívne zhasli až tesne pred desiatou.
Potom trvalo už len chvíľku, kým sme si zvykli na bzučanie elektrického napätia v stĺpoch nad nami, následne už teplú letnú noc kdesi uprostred Španielska nerušilo vôbec nič... .............................................................................................................................................
P.S.: V poradí už sedemnásty deň našej spoločnej cesty do Santiago de Compostela sme zavŕšili v niekde na lúkach, v stanoch, kdesi za mestečkom Padornelo, asi dva kilometre západne od mesta. Celkovo sme tak prešli viac, ako 615 kilometrov a denný "účet" sme zavŕšili na hodnote takmer 40 kilometrov.