Camino de Santiago - už len 100 (18)

Autor: Matúš Maciak | 23.9.2011 o 7:00 | Karma článku: 7,88 | Prečítané:  1858x

   Piatok, siedmy september 2007, osem hodin ráno. Len pár metrov od mestečka Padornelo, pod stĺpom vysokého napätia (ten napravo), ktorý celú noc nepretržite bzučal, sa pomaly budíme a začíname ďalší, už osemnásty deň nášho putovania.

   Vždy je o niečo komplikovanejšie a zdĺhavejšie vypratať sa ráno zo stanov a pri ich skládaní a balení samozrejme na nič nezabudnúť, ako len vypadnúť z nejakého albergue, nahodiť si batohy na plecia a bez jedinej myšlienky na stany a ich balenie len ďalej pokračovať v ceste. Prečo by to malo byť inak pod nejakým stĺpom elektrického napätia?

   Keď sme boli konečne vychystaní a pripravení na cestu, bolo už stvrť na desať. Neďaleko od nás, za cestou, pritom už od šiestej nepretržite kráčali dalši pútnici, ktorí v čase nášho odchodu museli mať pred nami snáď náskok už aj niekoľko kilometrov. Ale dnes bude dostatok času všetko dohnať: podľa knižného sprievodcu by mala mať dnešná etapa približne 15 kilometrov, my máme v pláne asi tak dvojnásobok.

   Ako prvá nás dnes čaká malá osada Fonfria, ani nie 2 kilometre od miesta, odkiaľ sme práve vyštartovali. O pol jedenástej už prechádzame cez Biduedo, dalšiu drobnú osadu po ceste. Zatiaľ to bol ale len taký prológ, pár kilometrov na ranné zahriatie, ale krátko za Biduedom sa nám naskytuje pohľad na cestu pred nami...


   Vyzerá to, že dnes to naozaj bude štýlom "hore a dole" a opäť "hore a dole" a takto celý deň dookola. Niekde v pozadí, pod vrchmi pred nami, by sa mala skrývať Triacastela. Mesto s necelou tisíckou obyvateľov... a áno, svoje meno si získalo vďaka trom hradom, ktoré kedysi stáli na územi mesta. Žial, ani jeden sa nezachoval až dodnes...


   Do Triacastela sme chceli doraziť ešte pred poludním. Hlavný dôvod prečo, bol opäť celkom jednoduchý: zásoby jedla nám dochádzali, respektíve úprimnejšie povedané, neboli žiadne, Španieli stále nadovšetko zbožňujúci siestu, a ak sme sa chceli dnes poriadne najesť a zahnať hlad, bolo nutné do nejakého mesta s obchodom doraziť ešte pred poludním.

   Nakoniec sa plán podaril na viac ako 100 %, do Triacastela sme dorazili o trištvrte na dvanásť. Obchody boli ešte otvorené a predstava obedňajšej prestávky so skutočným jedlom v ruke sa stávala realitou.


   V Triacastela sme nakoniec zostali až takmer do pol druhej. Síce sme dnes prešli ešte len necelých 12 kilometrov, nebolo sa ale kam ponáhľať. Odhodlania bolo dosť, času tiež a chuti zostať v parku na námesti ešte viacej.

   Vytiahli sme si zo sprievodcu mapu cesty - ďalšej etapy - do ktorej sa o chvíľku vydáme. Táto už mala svoje poradové číslo 26 z celkových 31 a keďže pôvodne je v sprievodcovi plánovaná jedná etapa, teda jedno číslo na jeden deň a my sme boli na ceste ešte len 18 dní, výchadzalo nám, že sme si takto oproti regulérnym sprievodcom ušetrili už 8 dní.

   Do konca zostávalo teda ešte päť čísel, päť samostatných mapiek vždy s jednou etapou. Tak snáď za tri, možno štyri dni sme v cieli.

   V Triacastela nás ale čakalo ešte jedno rozhodnutie. Mali sme na výber dve možnosti ako pokračovať: mohli sme sa vybrať na juhozápad a cez Vigo del Real, potom San Martino a okolo starej zrúcaniny kláštora v Samos dôjsť do Sarria. Alebo mierne kratšia varianta, smerom na severozápad, cez San Pedro de Ermo so zrúcaninou gotického kostola, do Montán, Furela, Calvor a Vigo, taktiež do Sarria.

   Nakoniec sme si vybrali druhú variantu, podľa mapy ale zaujímavejšiu, s množstvom zaujímavých osád, miest a dedín okolo.


   Po približne troch kilometroch cesty sme boli v San Xil. Bola to len zrúcanina dediny, pravdepodobne už dávno bez stálych obyvateľov, ale zato so stálym prameňom čerstvej studenej vody. Dopĺnili sme si zásoby a s občasnými prestávkami v tempe sme pokračovali v ceste do Sarria. Stále nám chýbalo približne 10 kilometrov.

   Okolo pol štvrtej sme mali za sebou už aj Montán s kaplnkou Sancti Michaelis a pokračovali sme posledným úsekom cesty do Sarria, čo bol vyznačený koniec etapy.


Krátky popoludňajší odpočinok v zriedkavom chládku... /čas 15:37/     :-)



   Další prameň s poriadne vychladenou, čerstvou horskou vodou nás prekvapil niekedy krátko po štvrtej, ked sme prešli cez osadu Aquiada. Tentokrát navyše išlo o prameň v celkom atraktívnom prevedení...


   Opäť vyriešiť smäd, doplniť zásoby, studenou vodou opláchnuť tvár, jednu pamätnú fotku a opäť vpred, tentokrát už len prevažne nudnými cestičkami lesom, občas niečo zaujímave sa objavilo pri ceste a hlavne poriadne prechodené a vyšlapané chodníky nohami miliónov pútnikov a turistov boli zreteľné na každom kroku.


   Z lesa sme postupne prešli na suchú, prašnú planinu, chládok vystriedalo opäť ostré, horúce slnko, ale bolo cítiť, že mestečko Sarria musí byť už blízko...


   Nakoniec sme do Sarria dorazili ešte pred šiestou. Starým románskym mostom z 12tého storočia cez rieku tretej kategórie (pre pripomenutie našej vlastnej kategorizácie španielskych riek, ktorú sme si cestou zaviedli, odporúčam tento článok) a potom po schodoch, do mesta.

   Mesto, počtom obyvateľov ako "naša" Levoča, patriace do provincie Galícia, je najhustejšie osídleným mestom, ktoré sme cestou do Compostely prešli. Pre mnohých pútnikov je zároveň práve Sarria počiatočným, východiskovým miestom púte, kedže zo Sarria do Compostelly do je už len okrúhlych a pekných 100 kilometrov.


   My sme to ale zobrali trošku z iného kútku: po schodoch na námestie a keďže aj napriek neskorému času (bol september a sedem hodín večer) Slnko ešte stále poriadne pieklo, nasmerovali sme si to radšej rovno na jednu poriadnu dávku zmrzliny.

Prehliadku mesta sme tak odložili až na neskôr...


   O pol ôsmej večer sme ale mali za sebou už aj toto mestečko, v rukách sme držali mapku s poradovým číslom 27 a pomaly sme ukrajovali prvé kilometre z ďalšej, dnes už tretej etapy...


Pár metrov za Sarria, čas 19:37...

   Postupne ale sa blížil záver ďalšieho dňa... O ôsmej sme ešte prešli Babadelo, pokorili 32. kilometer a začali hľadať vhodné miesto na naše dva stany.


...


   O pol deviatej sme rýchlovka cez mestečko Mercado a tesne za nim, hneď vedľa úzkej cestičky, ktorá nás ráno povedie ďalej, smerom do Compostely, sme si opäť rozložili stany, uvarili čaj, zjedli, čo zostalo v batohoch a krátko pred deviatou sme už zalezení v spacákoch naberali síl do ďalšieho dňa. .............................................................................................................................................


P.S.: Osemnásty deň putovania, 33 prejdených kilometrov a 11 hodín na nohách na ceste. Celkovo teda 650 kilometrov za 18 dní. A od cieľa v Santiago de Compostala nás delia už iba štyri dní okrúhlych 100 kilometrov.


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?