Asi tak pol hodinu posedím,
a ak od nudy (alebo únavy) nezaspím, tak o pár staníc budem opäť na božiom svetle.
Po pár dňoch ustavičnej práce na diplomke (jedol som niečo?), padne každá voľná chvíľa vhod. Takže som sa tešil. To som asi zabudol, aké to bolo pred týždňom. Vyhliadol som si obeť (alebo skôr ja som bol tá obeť) a šiel som za ňou s úmyslom doučiť "vysokoškoláka" pred skúškou matematiku. Došiel som s tým, že si ešte spolu prejdeme zopár problémových príkladov a bude to vo vrecku.
Ja tomu hovorím, že dodať sebadôveru.
Takže som predpokladal, že dôjde k objasneniu par prípadov, ja si dve hodinky posedím (nechcem povedať, že rovno pospím) nad pohodovou a zrozumiteľnou matematikou a ...
A ešte si aj niečo zarobím.
A ono sa stal opak! Pred oči sa mi dostali príklady, ktoré som počítal pred týždňom, pred dvoma týždňami, pred troma týždňami... Cítim sa ako na kolotoči. A môj "vysokoškolák" o tom nemá ani páru. Myslím si, že mám nervy vporiadku, ale pár takýchto doučovaní týždenne a som mimo tiež. A tak sme sa zo štatistiky potopili k integrálom, od integrálov k deriváciam, od nich k limitám (to už začínalo byť nebezpečné), od limít k funkciám, ...Teda dúfam, že aspoň tie prirodzené čísla padli do úrodnej pôdy.
Aby som mal na čo o týždeň nadviazať.
Konečne. Pohodlne som sa usadil v pražskom metre do sedadla a je mi tam dobre... Nemôžem sa dočkať, keď si opäť sadnem k diplomke a poriadnej matike.
