Matúš Maciak
Na ceste medzi Viedňou a Mníchovom
Asi určite nebude nikto veriť, že na priamej ceste medzi Viedňou a Mníchovom sa môže nachádzať niečo také, ako Kopanice, či Stará Turá. Naozaj nie, teda aspoň z geografického hľadiska určite nie...
Matematik/štatistik, príležitostný fotograf, milovník hôr. Zoznam autorových rubrík: # Spoločnosť a politika, # Šport a príroda, # Slovensko a EÚ, # Ľudia a život, # Média a zábava, # Názory, # Súkromné, # Cez objektív, # Leto a prázdniny, # Pešo do Compostely, # Nezaradené
Asi určite nebude nikto veriť, že na priamej ceste medzi Viedňou a Mníchovom sa môže nachádzať niečo také, ako Kopanice, či Stará Turá. Naozaj nie, teda aspoň z geografického hľadiska určite nie...
Všetky veci po splave už určite vyschli, spomienky snáď zostali... Ale predsa, aspoň pár fotografii, ako to videl Andrej svojím objektívom.
Viac ako 60 rokov sa tam dostali len nohy vyvolených členov armád, a to postupne až štyroch svetových štátov. Na Nový rok 2006 boli priestory sprístupnené aj pre verejnosť. A minulý víkend sme sa tam v rámci prechodu nemeckým národným parkom Eifel pozreli aj my.
Zaparkovať auto môže byť niekedy poriadne veľká drina. Niekedy sa ale stane, že k bezpečnému odstaveniu nestačí len odsledovať dopravné značky okolo a vybrať si dostatok miesta vpredu, vzadu a prípadne aj po stranách. Občas treba mrknúť aj tam... Hore!
Ak ešte aj vy patríte k ľuďom, ktorí do svojich fotoaparátov namiesto kariet a čípov strčia len obyčajnú rolku 35mm filmu, tak potom sa vám určite občas prihodí to isté. Nájdete niekde v byte dofotený film a ani za svet neviete, čo len na tom môže byť...
Boli sme tam cez víkend. V Matušovom kráľovstve, na Orave. Doviezli sme sa prepĺňanými turbo-dieselovými kočiarmi. Ubytovali nás v komforte, tri postele na jedného. Všetci sme mohli byť ako králi, princeznička nám to tak vybavila...
Konečne som dofotil film. Jéjda, ale to trvalo... Normálne som sa čudoval, aké fotky z toho liezli. Akcie, na ktoré si človek už sotva pamätá ;-)) Takže to, čo by sa vám mohlo zdať povedome - šup s tým na web. Tak čo Elen a Rastík? Ešte pamätáte na návštevu Prahy? Ponúkam krátke pripomenutie...
Doletieť na víkend do Essenu a nepodrobiť pritom aspoň najbližšie okolie dôkladnému skúmaniu? Neviem, či by sme dokázali. Po výberovom konaní nakoniec v site zostal Düsseldorf. Že vraj rozumný kompromis medzi dostupnosťou, zaujímavosťou, krásou, aj nevšednosťou...
Nebyť tych prísnych váhových limitov u leteckých spoločnosti, tak by sa vlastne do žiadného Essenu minulý víkend ani nešlo.
Tak dokonale krásne ako to svojimi očami videla tentokrát Gabi, som to nevidel ani ja skrz hľadáčik svojho fotoaparátu. Takže ja aspoň take krátke, spätné nahliadnutie za piatkovým večerom ponúkam...
Verili by ste, že študujem v Prahe už šiesty rok, a ešte som si na vianočnom trhu, na tom najznámejšom pražskom námesti, nedal ani jeden vianočný svařák?
Od Elen z Leuven som sa vypratal až niekedy pred obedom. Nie že by sa mi za spolužiakmi do Hasseltu nechcelo, ale keďže ich v ten deň ešte čakala skúška, tak v duchu hesla "pred skúškou radšej nerozptýľovať" som si dal poriadne nadčas...
Je to už dva roky, keď som sa u nás na fakulte začal prvýkrát zaujímať o európsky študentský program Erasmus. A vzhľadom na to, že som už vtedy pomerne dobre vedel, koľko vybavovania a poletovania medzi úradmi ma následne čaká, muselo to byť z mojej strany odhodlanie veru poriadne...
Asi to je už istý druh závislosti, takto často spolu stretkovať, nuž ale čo nám ostáva, keď si Maruš len tak doletí do Prahy, aby nezabudla, ako to tu vyzerá a hneď aj letí preč. A príležitosť sa s ňou stretnúť si nechcel nikto nechať len tak újsť...
Opäť akosi meškám s reportom, ale čo už narobím, keď spracovať fotografie z analógu, trvá večnosť. A to dokonca aj tu v Prahe. No a keď Banba s Lienkou tak radi pobehujú s mojím foťáčikom (vynechám radšej Karolove pomenovanie :)), no povedzte, možem si dovoliť prísť na stretko bez výbavy? Veď by ma tie dve hnali kade ľahšie...
Značka M&M's u väčšiny ľudí asi pravdepodobne evokuje predstavu už dávno preslávených lentiliek z USA. Prvý novembrový večer to ale určite nebolo o lentilkách :-). Teda aspoň v jednej časti Prahy, malej hospodke ala "Grandiózní restaurant KRÁLOVSTVÍ" na Žižkove, kde opäť raz stretkovali blogeri, to bolo o niečom úplne inom...
Po hrebeňovke Nízkych Tatier sa niektorým z nás akosi zažiadalo vylepšiť si výškový deficit z tých troch dní, keď sme sa sotva dostali nad úroveň 2000 metrov. A kde je k tomu lepšia príležitosť, než len o pár kilometrov severnejšie - vo Vysokých Tatrách?
Vraj idem splavovať Hron, napísal mi raz Viki cez ICQ. "Už si aj prihláseny", dodal a neostavalo mi iné, ako súhlasiť. Reklamná kampaň Evky Dingovej v prospech celej akcie zohrala svoje, takže ja som už len nahovoril oboch bratov a mohlo sa ísť na vec...
Tiež ste už niekedy rozmýšlali nad tým, ako si čo najefektívnejšie zabezpečiť auto proti eventuálnym vykrádačom? Tak jeden Brit v Prahe prišiel s celkom originálnym nápadom...
U nás doma sa už akosi stalo zvykom, že sa na veľkonočný pondelok vždy niekam vytratíme. Nápad sa zrodil v hlavách tej nežnejšej polovičky rodiny, asi z obáv pred možnou potopou, ale ako sme my, traja bratia, mohli s niečím takým súhlasiť...