Asi určite nebude nikto veriť, že na priamej ceste medzi Viedňou a Mníchovom sa môže nachádzať niečo také, ako Kopanice, či Stará Turá. Naozaj nie, teda aspoň z geografického hľadiska určite nie...
Avšak pár jedincov, ktorí strávili jeden geniálny víkend s Martinom Marušicom práve v tomto prostredí, už určite vedia svoje... A Martin len súhlasne prikývnke, že ak sa na celú vec pozrieme z časového hľadiska, potom cesta medzi Viedňou a Mníchovom je presne to, kde sa Kopanice minulý víkend skutočne nachádzali.Pri odchode z Prahy to síce vyzeralo biedne, také krupobitie v Prahe totiž už asi dávno nezažili a preto Martinove ubezpečovanie, že na západe Slovenska počasie je a vraj aj bude nádherne, vyzeralo v tej chvíli len ako lacné reči...
| 
|
V Uherském Hradišti nás dokonca čakal na stanici aj s tabuľkou v ruke:
Asi mu tie dva mesiace, čo sme ho videli naposledy pripadali tak dávne, že sa obával, že ho už nespoznáme.
| 
|
Potom prišiel čas stretnúť nových, skvelých ľudí...
| 
|
... nezabudnúť zablahoželať oslávencom...
| 
|
... napĺniť fľaše a zabezpečiť demižóny...
| 
|
... pripraviť uhlie a pokúsiť sa založiť oheň iba v tom grile...
(zvyšok vraj zhorieť nesmel...)
| 
|
... vyčistiť a zabaliť zemiaky...
| 
|
... nakrájať ešte mäso (a bolo vynikajúce, vraj priamo z Viedne)...
| 
|
... a večernému grilovaniu už nič nestálo v ceste. Neostalo ale len pri sedení a likvidovaní celoročných Martinových zásob jedenia a pitia. Ktovie, ako dlho by nás tam zniesol, ak by mu nepretržite pred očami mizlo všetko, čo bolo doma na zjedenie... :D
U Martina nájdete v dome snáď úplne všetko a tak nikoho nemohlo prekvapiť, keď zrazu vyšiel zo stodoly s originál atletickým ošťepom, diskom, guľami, dokonca aj granátom. A keď som z batohu vylovil ešte aj slack-line, známu to atrakciu z posledného splavu Hronu (ak by potreboval niekto pripomenúť, tak šup sem), prinesený s úmyslom, že "čo ak by náhodou", o zábavu bolo na zvyšok dňa dobre postarané...
|
Začalo to síce len tak opatrne...
|
... nesmelými pokusmi pár jednotlivcov...
|
... ale príležitosť "prejsť" sa po cca dvojcentimetrovom lane...
|
... si nakoniec nenechal újsť ani jeden z nás...
|
... a slack-line tak obstál v celkovom hodnotení atraktivity ...
|
... snáď ešte lepšie, než samotné Martinové zásoby.
|
Teda vlastne nie, Martinové zásoby predsa len vládli a určovali tempo. Ale hlavne výrazne vplývali a skracovali maximálne dosiahnuté časy, počas ktorých ktokoľvek z nás dokázal balancovať na tom natiahnutom lane...
|
Nakoniec sme ešte ako-tak vydržali pár posledných pokusov s nesmelými krokmi a bolo nutné zmeniť disciplínu...
| 
|
Matushiqove posledné kroky na slack-line...
| 
|
... a moje tiež! :-) Následné pokračovanie malo jemne "atletický" charakter.
|
Najprv príprava atletickej výstroje a kratká instruktáž pre Matushiqa, aby aj jemu bolo jasné, k čomu sa to železo správne používa...
| 
| 
|
... a potom už mohol Martin všetkým predviesť ako funguje správný hod diskom.
| 
|
Do detailov sa ho pokúsil napodobniť Matushiq...
| 
|
... Ondej a nakoniec aj ja, ale na Martina nič z toho nemalo, takže ohľaduplne zmenil disciplínu a vytiahol oštep.
| 
|
Opäť lekcia od Martina a nasledovali naše pokusy, ale bolo to snáď ešte horšie ako s diskom. Bolo jasné, kto je tu taký, čo mu ide všetko... ,-)
|
Ale sedenie na lane a sladké "ničnerobenie" nám išlo určite dokonale, dokonca Martin bol až posledný, ktorý sa odvážil pridať sa a skúsiť si to s nami.
|
(malá časť z emprického dôkazu o funkčnosti frekvenčného snímania fotoaparátu)
| 
|
Po našej vysoko športovej aktivite nadišiel ideálny čas začať s druhým kolom grilovania. Veď po tých "atletických hrách", bol vyhladovaný snaď už aj sused, čo nás za plotom občas sledoval...
| 
|
Vďaka modernej vymoženosti mobilnej komunikácie sa nakoniec u nás na chvíľku zastavila ešte aj Vlasta (teda aspoň Martin tvrdil, že hovoril s ňou ,-))
|
Potom sa už len sedelo, kým oheň ešte hrial, ale nevylučujem, že každého mohlo nakoniec hriať aj niečo iné...
| 
|
...keď už ale na zahriatie nepomáhalo nič, úspešne sme zorganizovali a uskutočnili presun celej akcie pod strechu (teda až na ten oheň, o tom Martin stále tvrdil, že musí zostať vonku)...
| 
|
...a Martin nás skvelé hostil až do skorého rána (až na malé pauzičky, keď bolo nutné občas "chirurgicky" opraviť gitaru).
|
Plynutie času nikomu nevadilo...
|
...
|
...
| 
|
... a vďaka hlavnému gitaristovi, a celej hromade "vynikajúcich" spevákov sa každý bavil...
|
... a premáhal únavu.
| 
|
...
|
|
| 
|
Bolo vynikajúco až do konca... A vlastne žiaden koniec by asi ani nebol, keby nebolo nutné chytiť ráno autobus do Prahy. Nakoniec to bolo len o sekundy!
|
Takže Martin, vďaka! A drž sa nám v tom Mníchove!
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
