reklama

Slnečnice

Rozprávanie o vine a odpustení. Má človek vôbec právo odpustiť zločincovi, ktorý zpáchal zločin na iných???

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

 Keď sa v septembri minulého roka rozniesla svetovými médiami správao konci životnej púte asi najznámejšieho "lovca nacistov", Simona Wiesenthala,bol to pre mňa len neznámy človek.

 Postupnym zháňaním informácii na internete som však narážal aj na fakty,
ktoré nesúhlasili, ba priam odporovali predstavovanému obrazu Wiesenthala, ako neúnavného prenasledovateľa vojnových zločinov a zločincov a človeka volajúceho po spravodlivosti.

  Vykonštruovaná aféra na ktorej sa Simon Wiesenthal spolu s americkým sudcom Júliusom Hoffmanon výrazne podielal a následne pravdepodobne neoprávnene obvinenie amerického Poliaka Franka Walusa naznačovali skôr opačne úsilie, alebo úmysly tohto uznávaného Žida.

 Dnes som si ale prečítal Wiesenthalovú knihu Slnečnice.Je autentickou výpoveďou z nemeckých pracovných a koncentračných táborov, v ktorých Wiesenthal prežil druhú svetovú vojnu, ale tiež názorovou polemikou autora a mnohých ďalších svetových osobnosti nad témou odpustenia človeku, ktorý sa previnil voči iným.

 Kniha rozpráva o nedobrovoľnom stretnutí autora (židovského väžňa) s umierajúcim nacistom (členom SS), ktorý stojac pred smrťou (ktorú Wiesenthal považuje len za sprievodcu bežným dňom) hľadí na svoj život, svoje konanie ľutuje a prosí o odpustenie.
To Wiesenthal neurobil a celý život mu to "vŕtalo" v hlave.
Časté paradoxy väzňa a nacistu, žida a katolíka, vzdelaného a jednoduchého, alebo aj pýchy a ľútosťi, vedú človeka k zamysleniu, ako by sa zachoval on sám.
Vraj keď Boh stvoril človeka, za mu kmotrov prišli štyria anjeli. Volali sa Milosť, Pravda, Pokoj a Spravodlivosť. Pravdesa však nápad stvoriť človeka nepozdával a protestovala. Boh preto anjela vyhnal na Zem. Na príhovor zvyšnych troch anjelov si to však Boh neskôr rozmyslel a zavolal anjela späť. Ten so sebou priniesol aj hrudu zeme, premočenú vlastnými slzami - a z nej Boh potom stvoril človeka.
Prečo toľko radikálnych rozdielov, keď sme všetci z jedného "cesta"?

 Samotná otázka odpustenia už zostáva nezodpovedaná. Francúzky historik Léon Poliakov napísal, že tento umierajúci nacistasi zaslúžil odpustenie rovnako, ako nejaký turecký vojak, ktorý nabodával kópiou Arméncov, pretože konanie nacistov vychádzalo skôr z technologických možnosti 20-tého storočia, než z ľudskej zloby. Nemecký spisovateľ Hermann Kesten však uviedol, že všetko musí mať svoje medze, a odpúšťanie tiež!
Asi opäť platí: "Koľko ľudí, toľko názorov!"

 A prečo práve slnečnica? Opäť paradox, že aj napriek konaniu a činom jednotiek SS na hroboch ich členov bude navždy kvitnúť slnečnica a svojou hlávkou uprene hľadieť k Slnku.
A bzukot včiel na nej nebude utíchať.
Autor si svoju "budúcnosť" a budúcnosť židov, dokázal predstaviť len v masovom hrobe,
s množstvom mŕtnych tiel okolo. Miesto, ktorému sa bude aj motýľ zďaleka vyhýbať.


Matúš Maciak

Matúš Maciak

Bloger 
  • Počet článkov:  82
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Matematik/štatistik, príležitostný fotograf, milovník hôr. Zoznam autorových rubrík:  # Spoločnosť a politika# Šport a príroda# Slovensko a EÚ# Ľudia a život# Média a zábava# Názory# Súkromné# Cez objektív# Leto a prázdniny# Pešo do Compostely# Nezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu