Z Leuven do Hasseltu to je niečo viac, ako pol hodinu vlakom. Informácia, že to vyšlo cenovo asi rovnako, ako cesta Praha - Bratislava, je v tomto prípade hodne zavádzajúca. Nuž, ale čo sa dá robiť, keď ceny v Belgicku sú proste už raz také...
Zraz sme dali pred miestnou bankou KBC, ktorá poslúžila ako výborný zachytný bod v prípade núdze, pretože je skoro na nerozoznanie od našich známych ČSOB bank. Michal pre nás s bratom došiel priamo zo skúšky, v saku a na bicykli. Tam sa vraj tak chodí... A že k tomu ešte aj pršalo? Vraj bežné belgické jesenné počasie, takže "no problem"...
Ten čas, ktorý sa Mišo so Šárkou trápili na skúške (ale tak v podstate im to šlo vynikajúco, zvládli to v predstihu a Šárka dokonca s ľavačkou), som ja trávil krátkou prehliadkou Hasseltu. A stálo to za to...
Zistili sme, ako dobré sa fotí v Belgicku. Brat si len priložil fotoapárat k tvári, aby niečo nafotil skrz ulicu, a okamžite vodiči na ceste svoje auta odstavili... Prekvapený brat, že spôsobuje mestský dopravný kolabs, fotoaparát rýchlo zložil a auta sa opäť pohli. Len čo ho ale zdvihol, auta opäť stáli... A tu v Prahe sa nie a nie dočkať kľudného záberu... Človek aby nervy stratil... Dokonca aj o polnoci...
Inač všimnite si hlavne miestnu zeleň. No povedali by ste, že to bolo 10. decembra?A takto to tam bolo úplne všade, miestami som pochyboval, že som na tej správnej zemskej pologuli...
Po skúške sme spolu otestovali niekoľko belgických pív, podľa Michala to najlepšie čo v Belgicku majú a až niekedy pôjdete do Belgicka, určite sa presvedčte, že ste skúsili belgické pivko Pauwel Kwak . Vlastne ani nie tak to pivo je dôležité, ale ten pohár, v ktorom sa podáva, stojí za to... Mňa už dopredu upovedomil profesor na fakulte. To bol zatiaľ jediný pivný pohár, ktorý som videl, že pozostáva hneď z dvoch častí...
S Mišom v jednej hasseltskej hospode a belgickým pivkom Pauwel Kwak ...
Pred miestnou radnicou na námesti v Hasselte...
Nočným Hasseltom sme si to potom namierili na internát a na večer nás čakal ešte jeden hokejový zápas. Škola predplatila halu, korčule a hokejky k dispozícii boli, takže čo by som nešiel. Zahrať si hokej a dokonca rovno v Belgicku, to sa nestáva často.
Belgičania korčuľovať síce vedia, čo ale treba robiť s tou palicou v rukách, v tom majú ešte určité nedostatky. Takže s bratom sme to kompenzovali obutím krasokorčuliarských korčuli (so zúbkami)...Nie že by sme s belgičanmi príliš súcitili, ale keď iné neboli...Takže zopár padov na bradu, nejaké zaujímavé piruety z dôvodu zaseknutej korčule, ale potom to už išlo... Dokonca som si aj všetky zuby priniesol späť :-)
Po takom hokeji a noci prebdenej rozhovormi až do piatej do rána sa potom aspoň vo vlaku o to lepšie spalo... A prvý krát som sa zviezol vo vlaku rýchlosťou nad 200 km/hod. Proste pravé nemecké ICE ... Som zvedavý, kedy sa dočkáme na Slovensku...
Takže už len stihnúť lietadlo z Kolína a záležalo len na pilotovi nabrať správny kurz - smer vianočná Praha...
P.S.:
Ešte jedna tradičná fotka pre Belgicko: bicykel na každom kroku... Muži v oblekoch, ženy v sukniach, no divili by ste sa, v čom všetkom sa dá na bicykli jazdiť. Inač v Belgicku vám asi neukradnú nikdy nič, teda ak to nieje práve bicykel... :-)
Prvá čast: Na jeden víkend erasmákom I.
